Nikdy som si nemyslel, že raz začnem písať blog. Písať som chcel stále, ak nerátam poznámky a diktáty v škole, čo bola otročina. No slohové práce som mal rád. Ale blog, to mi ani nemohlo napadnúť, veď v tom čase bola aj telka v našich končinách ešte iba čiernobiela. Prvú farebnú som zakúpil cez multiservis začiatkom osemdesiatich rokov. Bolo to niečo ako teraz lízing. Každý mesiac som musel na poštu a šekom zaplatiť splátku. Inak to veľmi nešlo, bankové účty sme nemali, veď načo aj, výplatu sme brali v hotovosti.
Aj keď farba v tom čase už fičala niekoľko rokov, my doma sme stále pozerali na čiernobielom. Nevadilo nám to. Boli sme navyknutí na to, aby sme si farby domysleli. Ako sme neskôr zistili, naše farby boli skoro vždy lepšie, ako tie, ktoré nám neskôr priniesla farebná telka. Je to tak. Ani najlepšia realita často nestačí ani na tú najslabšiu predstavu. Paradoxom dnešnej doby je, že vo svete plnom farieb, v ktorom je čiernobiely obraz vzácnosťou, mnoho ľudí vidí svet v čierno-bielom. A to doslova. Žiadne odtiene farieb, ani sivej.
Takže blog. Skôr, než som sa rozhodol ho písať, poobzeral som sa po tom, čo to vlastne je ten blog. Samozrejme, nič nové pod slnkom. Ľudia ho už robia od nepamäti. Píšu si denníky rôzneho druhu o tom, čo zažili, kedy čo zasiali a koľko sa im toho urodilo, čo našli v lese, kedy a kde, aké bolo počasie a akú mali náladu, ako ochoreli a ako sa vyliečili, čo sa im podarilo a čo nie. To všetko je blog. Niekedy osobný, inokedy odborný alebo vzdelávací. Boli časy, ani nie tak dávno, ešte aj ja si to pamätám, keď sa uverejňovali romány, poviedky a iné literárne diela na pokračovanie alebo úryvky z nich v rôznych tlačovinách, denníkoch, magazínoch. Aj to je blog. Alebo sa vydávali a aj dodnes sa vydávajú rôzne almanachy, zborníky, ročenky, zbierky. Aj to môže byť blog. A to sme stále iba pri písomnom prejave. Kde sú ešte obrázky, zvukové a obrazové záznamy, ktoré sú blogmi hodne používané. A teraz si vyber čo budeš robiť a ako to budeš robiť.
Ak nevieš, čo robiť, nerob nič. Veľa tým nepokazíš a to málo rýchlo napravíš, keď budeš vedieť, čo robiť. Preto som si nevybral aký blog budem robiť. Jednoducho budem písať, čo bude chcieť zo mňa von a keď toho bude viac, začnem vytvárať kategórie a záložky, do ktorých svoje výtvory zatriedim. Ale ani to nebude nutné. Veď tento blog píšem pre seba a pochybujem o tom, že niečo z toho bude raz niekto čítať. Alebo predsa?